Matthew Schott, po novom už Sxuperion, ako keby sa jeho hudobný projekt a on ako osoba definitívne stali jedným, sa pomaly mení na človeka, podľa ktorého možno merať čas. (Našťastie nie tak, ako keď sa vám na FB začnú zjavovať málo príčetné pozdieľané, prípadne vlastné „príspevky“ ľudí, ktorým ste zrušili odber, lebo to peklo v cudzích hlavách je na sledovanie neprínosná nuda, zrušiť ich samotných je vám možno aj ľúto, veď keď nič iného, viete, že zase prešiel mesiac, stav pacientov sa nelepší, tak holt ďalších tridsať dní fakof.)

Albumy SXUPERION sa objavujú v plus – mínus ročných časových rozstupoch, od roku 2014 (vznik projektu sa datuje k roku 2003 a do debutu stihol dve demá a tri EP) ich vyšlo šesť a to môže byť buď solídny tlak kreativity alebo potom pocit, že všetko čo vymyslím je také dobré, že to treba vydať ako ďalší album. Asi skôr to prvé, medzi ľuďmi, ktorí chrlia strašidelne, ale skrátka dbajú na to, aby výsledok nejako hral a vyzeral, kde vedie Rogga Johansson a niekoľko desiatok priaznivo hodnotených deathmetalových albumov, na ktorých účinkuje v rámci mnohých skupín a priehrštia sólových projektov, sa Matt v podstate dosť drží pri zemi. A ak ideme do obskúrnych končín extrémneho polosveta, v porovnaní so šialencom z Pennsylvánie menom Bob Macabre, ktorý stojí za niekoľkými desiatkami projektov v štýle „najchlievnejší death, grind, noise a gore“, je hotový salámista. Tak či tak nevyzerá ako človek, ktorý má čas nudiť sa.

GARDEN OF HESPERIDES je atmoblack, VALDUR, kde tiež účinkuje dodnes, som zatiaľ nepočul, WEVERIN, kde hral, tiež nie. V minulom roku však vydal debutové EP projektu OREAMNOS, pamätám si, že to bolo celkom v pohode, death/black, do ktorého druhý člen dolial korenie newyorskej starej školy. Poďme teraz k novinke SXUPERION, ktorá ide do sveta 25. júna. Povedzme, že na to, ako Sxuperion ide cestou „čo rok, to nový album“, to vôbec nedopadá nejako slabo či nedovarene. Hudba, ktorú v tomto projekte tvorí, má definitívne vlastnú, rozoznateľnú a zaujímavú veľmi extrémnu a veľmi atmosférickú tvár. Je to ponor do hlbín veľkej a neprebádanej, tajomnej, desivej a nepriateľskej, zároveň narkoticky zvodnej temnoty, kde najpríšernejšie božstvá Starobylých z kozmu do divokých zväzkov svojho revu ukrývajú jednu nenápadnú polohu pripomínajúcu spev sirén, ktorý pútnika zavedie za hranicu smrti.

Death/black metal, o to tu ide. Divoký, vybuchujúci, prekračujúci tradičné hranice žánru. Gitarové harmónie, bzučiace i hrmiace vírenie, linky uvádzajúce do tranzu a takisto melodika. Nelahodná, kvílivá, niekedy ako ozvena fanfár z končín mimo tohto sveta, inokedy ako zavýjanie víchrice nad pláňami pokrytými rozpadávajúcimi sa schránkami, kedysi ukrývajúcimi život. Pochopiteľne bicie, často vo vysokých, divokých tempách, ktoré s nadstavbou režúcich a šľahajúcich gitár, nad ktorými sa rozlieha mohutný, hlboký rev, pripomínajú zvukový záznam vojny za konečné víťazstvo zmaru. Toľko k extrémne metalovej zložke, ktorá tu dominuje, SXUPERION nie je hybridom metalu s niečím iným, často totálne nesúrodým a tým pádom nefungujúcim. (Poznáte tie 50+minútové albumy, 43 % metal, hlavne black, 57 % „aby sme boli iní“, zaboha to nedrží pokope.)

To, čo tu je „nie metalové“ v tradičnom poňatí termínu metal – tvrdé gitary, ostrá rytmika, vokál ako ďalší nástroj, aby to bol väčší výprask –, dokonale pasuje do celku. Mám na mysli orchestrácie a ambiencie, nadstavba zvukov od noisových a industriálnych ruchov cez éterické vyhrávky až po pasáže vyvolávajúce dojem čohosi, čo prichádza z vesmíru. Vo výsledku všetko ladí s textovou náplňou, ktorá u SXUPERION nepracuje len s motívmi temnoty, zla a bezbožnosti, ale aj s námetmi z vedeckej fantastiky. Navyše z tohto projektu robí záležitosť atraktívnu napríklad pre vzývačov mystérií typu PORTAL, a zároveň sa od množiacich sa stúpencov tohto kultu odlišuje tým, že nejde o kópiu či podobizeň, ale o originálnu vec, najneskôr teraz ľahko rozoznateľnú od zástupu podobne orientovaných. Preto bude hodnotenie nakoniec vysoké napriek tomu, že efekt „nejako extra veľa nového tu nepočujem“ už je na dohľad. Veľkým plusom je akurátny časový rozsah skladieb aj celého materiálu, ako keď miesto rozťahaného románu máte nadupanú novelu.